Kávovar

Najčastejšie sa v kaviarni stretávame s dvoma technológiami.

Prvá varianta sa volá heat exchanger (HX) a funguje na princípe jedného bojlera, v ktorom sa tvorí para (steam boiler) a voda smerujúca do hlavy kávovaru si „vymení teplotu” prietokom cez spomínaný bojler, rapídne sa nahreje, zmieša sa so studenou a finálne sa stabilizuje v mohutnej hlave kávovaru. Výhodou je cena a jednoduchá konštrukcia. Medzi najväčšie nevýhody patrí tepelná stabilita. Voda smerujúca do hlavy kávovaru sa pôsobením vysokej teploty v bojleri odparuje a preto je nutné ju pred prípravou espressa vypustiť. Pokiaľ robíte jednu kávu za druhou a vždy odpustíte rovnaké množstvo vody, mala by byť teplota na začiatku extrakcie espressa takmer stabilná. Ak kávovar stojí, voda je nahriata viac a musíde odpúšťať dlhšie. To sa dá zvládnuť, no neustále klesajúca teplota počas extrakcie espressa je väčší problém. Samozrejme, niektoré kávovary tohto typu majú túto technológiu zvládnutú lepšie, niektoré horšie. O dokonalej tepelnej stabilite sa však nemôžme baviť.

Druhá varianta nesie názov dual boiler. Výrobcov kávovarov s touto technológiou je mnoho a tak isto aj spôsobov, ako túto technológiu zvládnuť. V skratke ide o to, že v tele kávovaru sú umiestnené dva bojlery. Jeden produkuje paru (steam boiler) a druhý ohrieva vodu na espresso (brew boiler). V niektorých prípadoch su boilery väčšie a pracujú nezávisle (marzocco, slayer), v niektorých je brew bojler malý a slúži na stabilizovanie teploty vody, ktorá je opäť zmiešaná zo studenej a vriacej, no podstatne precízneším a kontrolovaným spôsobom (simonelli, rancilio). Dual boiler poskytne všetko to, čo potrebujete k dokonalej šálke kávy a jedinou nevýhodou je cena.